Rekolekcie.
V dňoch 28. 8. – 2.9. v kláštore v Zlatých Moravciach sme prežívali naše každoročné rehoľné rekolekcie. Duchovným sprievodcom bol pre nás kňaz Zbigniew Gmurczyk, prednášateľ cirkevnej histórie a exorcista włocławskej diecézy. Tento jedinečný čas bol plný duchovných udalostí, kedy okrem denných konferencií a modlitieb pred Najsvätejšou Sviatosťou sme prežívali radosť z obnovy rehoľných sľubov našich dvoch spolubratov br. Piusa a br. Faustyna. Navyše v prvý piatok v mesiaci počas slávnostnej Eucharistie, ktorej predsedal a príležitostnú homíliu ohlásil o. Michał M. Krysztofowicz generálny predstavený, dvaja naši novici: br. Ireneusz a br. Patryk prijali habit Kongregácie. Počas homílie o. Michal priblížil symboliku habitu našej komunity. Habit tešiteľov nie je len vonkajším znakom toho, že bratia patria Bohu a sú členmi kongregácie. Jeho podoba sa formovala dosť dlho. Páter Ján Polakovič sa spolu s pátrami Jozefom Litomiským a Klementom Novákom, prvými tešiteľmi, ktorí prijali habit, zamýšľal nad jeho významom, ktorý následne opísal takto: „Tešiteľ má ustavične bdieť a byť pri Božskom Srdci.“ Preto má byť čistý ako kryštál, a to zvnútra aj zvonka. Habit má byť ušitý z čierneho plátna a prepásaný čiernym pásom, na ktorom má z ľavej strany visieť čierny ruženec. To, čo z nás robí tešiteľov navonok, je naša biela kapucňa splývajúca na plecia, ktorá zozadu siaha až po pás. Táto biela kapucňa má aj ďalší, hlbší význam. Naša duša a srdce majú byť vždy biele ako sneh, ak chceme naozaj potešovať Božské Srdce. Duša poškvrnená hriechmi je čierna. Toto je symbolika nášho habitu. Tešiteľ svojím životom ukazuje, že sa v duchu zadosťučinenia obetuje za svoje hriechy aj hriechy iných ľudí. Svojím životom tieto hriechy istým spôsobom zakrýva a vybieluje, čím potešuje Božské Srdce. Čas modlitbového stretnutia sme ukončili sobotnou sv. omšou, počas ktorej sa celá naša rehoľná Rodina zverila pod ochranu Nepoškvrnenej Panne Márii.
