13. apríl – Vspomienky… Zlaté Moravce
,,Kristus vstal z mŕtvych! Pokoj vám! Slávime dnes veľké tajomstvo, ktoré je základom kresťanskej viery a nádeje: Ježiš Nazaretský, Ukrižovaný, na tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. Správu, ktorú anjeli zvestovali na úsvite prvého dňa po sobote Márii Magdaléne a ženám, čo sa poponáhľali ku hrobu, túto zvesť dnes opäť počúvame s pohnutím: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu, vstal z mŕtvych!“ (Lk 24,5-6).
Nie je ťažké si predstaviť, čo tieto ženy prežívali v týchto chvíľach: pocity smútku a zdesenia zo smrti ich Pána, pochybnosti a pocity úžasu zo skutočnosti príliš prekvapujúcej na to, aby bola pravdivá. Lenže hrob bol otvorený a prázdny: telo tam už nebolo. Peter a Ján, upozornení ženami, pribehli ku hrobu a zistili, že mali pravdu. Viera apoštolov v Ježiša, očakávaného Mesiáša, bola podrobená mimoriadne tvrdej skúške pohoršením kríža. Počas jeho zatknutia, väznenia a smrti sa roztratili, a teraz sa opäť stretávajú, v rozpakoch a zmätení. Lenže sám Zmŕtvychvstalý im prichádza na pomoc v ich pochybovačnej túžbe po istotách. To stretnutie nebol to sen, nebol to prelud, ani subjektívna predstava; bola to pravdivá, i keď nečakaná, a práve preto tak hlboko zasahujúca skúsenosť. „Prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám,“ (Jn 20,19).
Po týchto slovách sa v ich dušiach takmer vyhasnutá viera opäť rozhorela. Apoštoli oznamovali Tomášovi, ktorý chýbal na tom prvom mimoriadnom stretnutí: Áno, Pán splnil čo predpovedal; naozaj vstal z mŕtvych a my sme ho videli, my sme sa ho dotýkali! Tomáš však zotrval v pochybnostiach a rozpakoch. Keď potom Ježiš prišiel po ôsmych dňoch do Večeradla druhý krát, povedal mu: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Apoštolova odpoveď sa stala dojímavým vyznaním viery: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,27-28).“
Benedikt XVI.
