24. DECEMBRA– MARIANKA II
„Plesajme v Pánovi, jasajme v svätej radosti, lebo sa na svete zjavila večná spása, aleluja.” Týmito slovami nás dnes liturgia vyzýva aby sme zostali ponorení do „svätej radosti” Vianoc. Na začiatku nového roka nás toto povzbudenie usmerňuje prežívať ho vnútorne v Kristovom svetle, ktorého spása sa zjavila vo svete pre všetkých ľudí.
Vianočné obdobie naozaj predkladá do pozornosti kresťanov Ježišovo tajomstvo a jeho dielo spásy. Pri jasliach sa Cirkev klania vznešenému tajomstvu Vtelenia: Dieťa, ktoré plače v Máriinom náručí, je večné Slovo, ktoré je vložené do času a prijalo ľudskú prirodzenosť, zranenú hriechom, aby sa do nej vtelilo a vykúpilo ju. Každá ľudská skutočnosť, každá časná udalosť berie tak na seba večnú ozvenu: v osobe vteleného Slova sa tvorstvo obdivuhodne povznáša.
Svätý Augustín píše: „Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom.“ Medzi nebom a zemou bol definitívne vybudovaný most: v Človeku Bohu ľudstvo nachádza cestu do neba. Máriin Syn je univerzálnym Prostredníkom, najvyšším Veľkňazom. Každý čin tohto Dieťaťa je tajomstvom určeným na to, aby sa zjavila priepastná Božia dobrotivosť.
V betlehemskej jaskyni sa prejavuje odzbrojujúca jednoduchosť nekonečnej lásky, ktorú má Boh ku každej ľudskej bytosti. Rozjímame pri jasliach o Bohu, ktorý sa pre nás stal človekom.
sv. Ján Pavol II.
