2.február – Povolaní byť ľuďmi stretnutia… DEŇ ZASVäTENÉHO ŽIVOTA.
Spolu s celou Cirkvou sme oslávili deň zasväteného života, ustanoveným pred rokmi sv. Jánom Pavlom II. Pre nás – zasvätené osoby – je to výnimočný deň, v ktorom sme si slávnostne obnovili svoje rehoľné sľuby, skláňajúc sa hlbšie nad svojím povolaním v čistote, chudobe a poslušnosti a životom v bratskom spoločenstve.
V našej rehoľnej komunite bol tento deň zvláštnym, tradíciu minulých rokov sme oslávili spolu s bratmi z Rakúska, ktorí prišli do Generálneho domu na pozvanie otca Generála. Oslavy sme začali spoločnou modlitbou napoludnie, po nej sme išli do refektára, kde generálny predstavený pripomenul všetkým bratom zmysel nášho zasväteného života, želajúc všetkým „vernosť až do konca“ napriek ťažkostiam a neúspechom. Dokonalým príkladom tejto vernosti je náš Zakladateľ Jozef O. Litomiski, ktorý napriek prenasledovaniu a ťažkostiam vždy pozeral na kríž a z neho čerpal zmysel svojho života. Potom v radostnom duchu sme zasadli k spoločnému stolu.
V popoludňajších hodinách sme sa vydali do Katedrály sv. Martina, kde sme boli účastní na slávnostnej svätej omši za účasti zasvätených osôb Bratislavskej arcidiecézy. Svätej omši predsedal arcibiskup Stanislav Zvolenský bratislavský metropolita a príležitostnú homíliu predniesol biskup Jozef Haľko, ktorý pripomenul, „ že zasvätené osoby nejdú s duchom tejto doby, ale idú s duchom Kristovho evanjelia a sú svedectvom, pre tých, ktorí sa stratili v dnešnom svete. Po svätej omši sme prešli do auly kňazského seminára v Bratislave, kde sme si vypočuli prednášku kňaza Maroša Husara – saleziána, ktorý hovoril na tému: hriech a slabosti prítomné v každodennom živote povolaných. Po prednáške sme sa všetci presunuli do refektára seminára na spoločné agapé, počas ktorého sme navzájom zdieľali svoje pastoračné skúsenosti a tiež to bol čas nadväzovania nových priateľstiev.
